24 | 11 | 2017

Main Menu
Last month November 2017 Next month
M T W T F S S
week 44 1 2 3 4 5
week 45 6 7 8 9 10 11 12
week 46 13 14 15 16 17 18 19
week 47 20 21 22 23 24 25 26
week 48 27 28 29 30
Project partners

http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/gk-is-94link
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC08278gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC08326gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC08372gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/gk-is-94link
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/gk-is-94link
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.Budova leto 1gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC00333gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC02198gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC02207gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC02214gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC02224gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_6204gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_6354gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_6545gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_6546gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_6548gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8428gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.DSC08210gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8456gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8459gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8538gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8551gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8552gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8582gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.IMG_8595gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1000324gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1000326gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1000335gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1000357gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1030315gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P1030325gk-is-94.jpglink
http://www.cn-slovakia.eu/modules/mod_image_show_gk4/cache/slidy.P6250005gk-is-94.jpglink

VENEZUELA ↔ USA : Vzťahy a konflikty

Venezuela ↔ USA : Vzťahy a konflitky

 

Na konci 90-tych rokov a súčasne na prelome storočí začína obdobie ochladzovania vzťahov medzi Venezuelou a ostatnými členskými krajinami Andského spoločenstva národov, ba dokonca v istých momentoch vývoja vzťahov môžeme pozorovať ich úplné zmrazenie. Toto vzdialenie Venezuely nebolo tak viditeľné vo vnútorných ekonomických aspektoch ako v strategických postupoch a ideologických zmenách, ktoré sa postupne zrodili u štátnych vodcov jednotlivých členských krajín Andského spoločenstva národov.

 

 Ochladenie vzťahov bolo spôsobené hlavne v dôsledku príchodu nového venezuelského prezidenta Huga Rafaela Cháveza Fríasa k moci v roku 1999. Venezuelská zahraničná politika koordinovaná venezuelskou vládou, to jest vládnucou socialistickou stranou PSUV (Partido Socialista Unido de Venezuela) na čele s Hugom Chávezom, postupne prehodnocuje svoje postoje voči kolegom v regióne a viditeľne mení niektoré svoje rozhodnutia, hlavne vo vzťahu k Andskej integrácii. Nejedná sa len o zmenu politiky, ktorú zaviedla vláda bývalého venezuelského prezidenta Rafaela Calderu, ako napríklad pokus o priblíženie sa k Brazílii, ale primárne išlo o nepriateľstvo a negatívny vzťah Huga Cháveza s USA, v konkrétnej rovine s vtedajším prezidentom Georgom W. Bushom. Jeho osobné negatívne postoje a nesympatie voči severoamerickému impériu sa preniesli aj do jeho zahraničnej politiky, čo negatívne ovplyvnilo chod Andského spoločenstva národov, kedy Venezuela ráznym spôsobom dala najavo členským krajinám, hlavne Kolumbii a Peru, že priateľské vzťahy a kooperačné zmluvy s USA na juhoamerickom kontinente tolerovať nebude. Na druhej strane vidíme aj pozitívum. Kolumbia a USA sú dvaja najbližší a najväčší partneri venezuelskej ekonomiky, nespočetné množstvo tovarov a služieb prebieha medzi týmito tromi krajinami. V prípade spomínaného ochladenia vzťahov s Kolumbiou v dôsledku USA, ale hlavne s USA musela Venezuela vyvíjať svoje vlastné úsilie, aby dokázala pokryť vzniknuté prerušenie kontaktov s týmito dvomi príslušnými krajinami.      

 

Z týchto jednoznačných postojov Huga Cháveza je zrejmé a očividné jeho zmýšľanie a túžba, ktorú by veľmi rád dosiahol v nasledujúcich mesiacoch a rokoch svojej vlády. Odmieta unipolarizmus a bipolarizmus a tým naráža na dominantné postavenie Spojených štátov amerických v zahraničnej politike sveta. Chávez za žiadnu cenu nechce dopustiť, aby USA vo svete vládli buď úplne samé alebo by sa k nim ešte pridali napr. Číňania či Rusi. Príchod Cháveza k moci v roku 1999 bol ideálny moment na tzv. pozdvihnutie zástavy multipolárneho sveta. Základom pre tento koncept bola ekonomická diverzifikácia s cieľom minimalizovať venezuelskú závislosť od USA. Venezuelský kancelár vyhlásil, že „prispieť k podpore multipolárneho sveta je prvotným cieľom zahraničnej politiky novej, revolučnej a bolívarskej Venezuely“. Rozpínavú americkú politiku chcel Chávez prekaziť spoločnou silou s krajinami Andského spoločenstva národov, ktorého bol v tom čase členom, resp. už vtedy pozeral cez iné dvere na juh – Brazília, Argentína a jeho potenciálne členstvo v MERCOSURe. Druhá možnosť sa neskôr ukázala ako víťazná, kedy v dôsledku sporov s Kolumbiou a Peru Venezuela vystúpila z Andskej skupiny a prešla na juh.

 

Avšak je dôležité podčiarknuť, že Venezuela taktiež hlasovala za bilaterálnu cestu nielen s MERCOSURom, ale aj so Spojenými štátmi americkými, i keď bez toho, aby participovala na rokovaniach iniciovanými Kolumbiou, Ekvádorom a Peru. Venezuela sa vo vzťahu k USA ponúkla podpísať s Washingtonom v roku 1952 dohodu o zásobovaní USA svojou ropou. Zapojenie Venezuely do obchodných rokovaní prispelo k podpore vytvorenia juhoamerickej integrácie. Oslabenie Andského spoločenstva národov, v dôsledku sporov medzi Venezuelou a jeho ostatnými členmi, neznamenalo ani posilnenie projektu bolívarskej integrácie, ani posilnenie Venezuely v regionálnom spoločenstve. Znamenalo to však nové výzvy pre oboch hráčov: pre Andské spoločenstvo národov výzvu napredovať aj bez venezuelskej prítomnosti a pre Venezuelu výzvu začleniť sa do MERCOSURu a urobiť pozitívny dojem na jeho členské krajiny.  

 

S príchodom Cháveza k moci v roku 1999, venezuelská zahraničná politika dôkladne rozlišovala rozdiely medzi Latinskou Amerikou a Spojenými štátmi americkými. Chávez mal bližšie k dialógu s južnými krajinami na kontinente a vybudoval akúsi nevraživosť medzi Venezuelou a jej spojencami na jednej strane a USA a ich spojencami na strane druhej. V čase jeho zvolenia za prezidenta bola Venezuela členskou krajinou Andského spoločenstva národov spolu s ďalšími štyrmi štátmi: Bolívia, Ekvádor, Kolumbia, Peru. Hugo Chávez si rozdelil geopolitický región Latinskej Ameriky na dve protichodné osi: prvou sú „krajiny ovládané Pentagonom“ resp. „Os Pentagonu“, kam patria Kolumbia, Peru, Ekvádor a Chile; druhú os predstavujú krajiny Brazília, Argentína, Bolívia, Venezuela a neskôr sa sem pridal aj Uruguaj. Druhá ľavicovo orientovaná os slúžila ako protiváha vplyvu USA v regióne s cieľom narušiť prvú nepriateľskú os a zjednotiť Južnú Ameriku. Toto rozdelenie krajín apelovalo aj na Mexiko a menšie štáty v Strednej Amerike, aby pomohli zničiť americký imperializmus prostredníctvom svojich alternatívnych hnutí. V dôsledku tohto Chávezovho pomyselného rozdelenia latinskoamerického sveta na spojencov Venezuely a spojencov USA by hocijaké priblíženie nejakej z vyššie spomínaných štyroch krajín vo venezuelskom geopolitickom regióne vyústilo do protichodných bolívarských záujmov a príslušná krajina by sa dostala do otvoreného regionálneho konfliktu s Chávezom a Venezuelou. Neskôr sa tento nechcený scenár stal aj skutočnosťou.

 

Venezuela bola jedinečnou krajinou v rámci Andského spoločenstva národov. Všetky členské krajiny a ich vlády sa postupne od nového milénia snažili previazať vzťahy aj mimo Južnú Ameriku, narážame hlavne na Spojené štáty americké. Jedinou výnimkou bola aj v tomto prípade Venezuela. Napriek tomu, že USA sú s Kolumbiou jej najväčším partnerom pokiaľ ide o obchod resp. export ropných zásob, Chávez a jeho vláda nikdy neboli a asi ani nebudú s touto veľmocou za dobré. Spôsobuje to rozpínavosť USA, snaha o vytvorenie unipolárneho alebo bipolárneho sveta, snaha o vytvorenie mocného impéria, ktoré nebude mať v budúcnosti žiadnu relevantnú protiváhu. Tieto myšlienky politiky USA a jej vtedajšieho prezidenta Busha si Chávez neosvojil a počas jeho celej politickej kariéry sa snažil poraziť americký imperializmus a jeho zasahovanie do cudzích štátnych záležitostí. Neraz sa snažil presvedčiť svojich kolegov a politických lídrov na juhoamerickom kontinente, aby spojili svoje sily v boji proti USA. Niektoré krajiny ľavicovej politiky presvedčil, no stále ich nebolo dosť na to, aby sa ako kontinent vzopreli severskej veľmoci.

 

Chávez však počas svojej administratívy inicioval dva významné projekty v rámci geopolitického regiónu Latinskej Ameriky. Prvý chávezov projekt sa začal podpísaním Dohody medzi Venezuelou (Hugo Chávez) a Kubou (Fidel Castro) dňa 14. decembra 2004, ku ktorej sa v období 2006-2014 pričleňovali ďalšie krajiny Latinskej Ameriky a Karibiku, až vznikol spoločný projekt nazývaný ALBA (Alianza Bolivariana para la América / Alianza Bolivariana para los Pueblos de Nuestra América), ktorý je chápaný ako osobná iniciatíva Huga Cháveza namierená proti oslabeniu vplyvu USA. Druhým projektom je Spoločenstvo latinskoamerických a karibských štátov CELAC (Comunidad de Estados Latinoamericanos y Caribeños), ktoré bolo dohodnuté a podpísané 23. februára 2010 na spoločnom summite integračných zoskupení CARICOM a Rio Group v mexickom Playa del Carmen. Patria sem všetky suverénne štáty amerického kontinentu okrem USA a Kanady. Oba projekty (ale najmä CELAC) boli zamerané jednoznačne proti USA, ich imperialistickej politike voči latinskoamerickým štátom a boli sformované aj ako protiváha voči OAS (Organizácii amerických štátov), čo bol zase americký projekt na prehĺbenie integrácie na americkom kontinente, podmanenie si slabších štátov na kontinente a získanie ich politík a ekonomík na svoju stranu.

 

Kolumbia a Peru mali oblečené obojstranný kabát. Na jednej strane tvorili spolu s Venezuelou Andské spoločenstvo národov a teda spolupracovali s ňou po všetkých stránkach, na strane druhej mali blízko k USA a nepáčila sa im Chávezova politika namierená práve proti USA. Keď sme hovorili, že hocijaké priblíženie k USA zo strany niektorého člena Andského spoločenstva národov môže viesť k malej vojne medzi týmito krajinami, tento scenár sa naplnil. Kolumbia aj Peru začali rokovania s USA o voľnom obchode medzi týmito tromi krajinami. Kolumbia to iniciovala ako prvá, keď sa prvé kolo rokovaní o Dohode o voľnom obchode konalo dňa 18. mája 2004 v kolumbijskom meste Cartagena de Indias – v meste, kde bola podpísaná aj Cartagenská zmluva zakladajúca Andský pakt. Od tohto dátumu prešlo takmer 22 mesiacov, 15 kôl rokovaní a vyše 100 stretnutí medzi vyjednávacími krajinami, keď nastal „deň D“ a síce o piatej hodine rannej, dňa 27. februára 2006, bola vo Washingtone definitívne podpísaná Dohoda o voľnom obchode medzi Kolumbiou a USA. Ešte pár mesiacov predtým, dňa 7. decembra 2005, USA a Peru oznámili, že taktiež podpísali bilaterálnu Dohodu o voľnom obchode, čím sa obe krajiny nechali počuť a sledovali kooperačnú politiku s USA. Po dlhé mesiace a roky bol tento problém dosť vyhrotený, avšak po 27. februári 2006 Chávezova trpezlivosť prišla do svojho finálneho konca. Napriek predchádzajúcim uzavretým dohodám, ako napr. Andean Trade Preference Act (ATPA) z 20. decembra 1991, Chávez tento akt zo strany svojich susedov a partnerov Kolumbie a Peru považoval za ranu pod pás, ako niečo negatívne a kontraproduktívne, že jeho partnerské krajiny sa čoraz viac približujú k USA a podpisom oboch Dohôd o voľnom obchode ich priblíženie nabralo výrazný charakter a ako niečo, čím sa definitívne zrušilo celé úsilie vyvíjané v rámci Andského spoločenstva národov. Na margo podpisov Dohôd o voľnom obchode sa Hugo Chávez na oficiálnom zhromaždení OSN konaného v roku 2006 vyslovil so slovami: „Najväčšou hrozbou črtajúcou sa na našej planéte je narastajúca hegemónia amerického imperializmu, ktorý ohrozuje samotné prežitie ľudstva.“ Chávez si bol vedomý, že vtedajší prezident George Bush bol na zhromaždení deň predtým, ale iba sa o ňom zmienil ako o „diablovi“„démonovi“ alebo „najväčšom teroristovi na svete“. Ďalší škandalózny výrok Cháveza na adresu amerického prezidenta: „Jediným destabilizátorom je tu George W. Bush, on je najväčším destabilizátorom na svete, on je hrozba.“ Vtedajšia šéfka diplomacie USA Condoleezza Riceová nazvala Cháveza „hrozbou pre demokraciu“ a „negatívnou silou v regióne“.

 

Chávezove vyjadrenie na summite OSN v 2006 bolo nasledované jeho myšlienkou odčleniť sa z Andského spoločenstva a pričleniť sa k MERCOSURu, ktorá dostala prvýkrát reálny náboj už keď Chávez prostredníctvom Argentíny urýchlil podpísanie petície o pričlenení ako riadneho člena MERCOSURu. Tento akt sa uskutočnil dňa 8. decembra 2005 a znamenal to, že Venezuela bola jednou nohou v novom integračnom zoskupení. Deň predtým Peru uzatvára spomínanú Dohodu o voľnom obchode s USA, ku ktorému sa pridala po vyše dvoch mesiacoch aj Kolumbia. Vyhrotené regionálne vzťahy Venezuely so susedskými krajinami sa dostali na svoj vrchol, pretože Chávez sa nemohol pozerať na to, ako jeho obchodní partneri a vlastní susedia uzatvárajú bilaterálne dohody s jeho najväčším politickým a kontinentálnym nepriateľom. Preto sa rozhodol zaujať rozhodujúce stanovisko smerom k otázke, či Venezuela bude aj naďalej tvoriť súčasť Andského spoločenstva národov alebo prejde k inému integračnému bloku. Dlhoročná snaha Huga Cháveza pričleniť sa k MERCOSURu dostala začiatkom roku 2006 tú správnu zámienku – Chávez obvinil Kolumbiu aj Peru z nepovoleného podpisu bilaterálnych dohôd s USA, ktoré podľa jeho vyjadrení Cartagenská zmluva neobsahuje a nedovoľuje. Z tohto dôvodu sa rozhoduje diplomaticky riešiť tento problém, ktorý vyústil na stretnutí prezidentov v paraguajskom Asuncióne, kde dňa 19. apríla 2006 definitívne oznamuje oficiálne stanovisko Venezuely odísť z Andského spoločenstva národov, hlavne z dôvodu podpisov Dohôd o voľnom obchode jeho partnerských krajín s USA. Tento akt je o tri dni neskôr, dňa 22. apríla 2006, nasledovaný oficiálnym listom Venezuely adresovaným predstaviteľom Andského spoločenstva národov, o doručenie ktorého sa postaral venezuelský minister zahraničných vecí Alí Rodríguez Araque. Po viacerých vzostupoch a pádoch, ktoré sprevádzali jej pôsobenie v integračnom bloku, Venezuela klope na dvere Južného spoločného trhu so snahou stať sa súčasťou jedného z najsilnejších integračných mechanizmov v regióne a s možnosťou nadviazať bilaterálne a priateľsky orientované vzťahy s dvomi najväčšími ekonomikami na južnej pologuli – s Argentínou a Brazíliou. Iba dva mesiace po týchto udalostiach sa dňa 4. júna 2006 konal summit realizovaný v hlavnom venezuelskom meste Caracas, kde sa oficiálne podpisuje Protokol o pričlenení Venezuely (Protocolo de Adhesión de Venezuela) – legálny dokument, ktorý dá stálosť formálnej žiadosti Venezuely pričleniť sa k integračnému zoskupeniu MERCOSUR. Venezuela sa tak prostredníctvom tohto protokolu stáva prvou krajinou, ktorá sa úspešne pričlenila do MERCOSURu od jeho vzniku v roku 1991. Na príklade Venezuely môžeme pozorovať, ako rýchlo sa krajina dokáže odčleniť z jedného integračného bloku a v priebehu necelých dvoch mesiacov už podpisuje asociačnú zmluvu o pričlenenie k druhému bloku. Urgentnosť tohto prípadu naozaj svedčí o nepriaznivých vzťahoch medzi Venezuelou a jej susedskými partnermi v regióne.

 

Keby sme mali vybrať najtypickejšie črty venezuelskej diplomacie po jej vstupe do MERCOSURu, boli by nasledovné: snaha o zapadnutie do integračného zoskupenia; snaha o vybudovanie si priateľských vzťahov a bilaterálnej spolupráce s ostatnými členskými krajinami; rozvoj obchodu v rámci spoločenstva; poskytnutie zásob ropy a iných surovín výmenou za suroviny chýbajúce vo Venezuele; snaha o presadenie sa a byť dostatočne konkurencieschopný voči Argentíne a Brazílii ako hlavným štátom spoločenstva; šírenie protiamerických nálad so snahou o získanie spojencov do bloku štátov namierených proti USA; boj proti imperializmu, kapitalizmu, globalizácii, hegemónii, unipolarizmu, bipolarizmu a neoliberálnemu ekonomickému modelu; snaha o propagovanie a šírenie myšlienok Simóna Bolívara a s tým spojené uplatňovanie    zásad   a princípov bolívarskej revolúcie a chavistickej diplomacie; reorganizácia Ministerstva zahraničných vecí; vytvorenie vojenskej aliancie Fuerza Armada; podpora participačnej demokracie; spolupráca s ideologickými a politickými partnermi Kuby, Iránu, Sýrie, Bieloruska, Ruska, Vietnamu, Beninu, Angoly (všetko tzv. „alternatívne netradičné štáty“) a krajinami OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu); spolupráca s ekonomickými partnermi Číny, Vietnamu, Malajzie, Španielska, Portugalska a Veľkej Británie. Dôležitým bodom je návrh medzinárodného geopolitického projektu usilujúceho sa o kontinentálne hnutie s cieľom spojenia síl radikálnej ľavice v ideologickom boji proti USA. Celý projekt je zameraný na vytvorenie „nových silových polí“ v snahe poškodiť hegemóniu severoamerického imperializmu. Pre Venezuelu ako jednu z mála krajín na svete je príznačné vyhostenie zahraničných veľvyslancov z krajiny, najmä tých amerických, nasledované prerušením diplomatických stykov s USA.

 

Kapitola pod názvom Venezuela a Spojené štáty americké je v medzinárodných vzťahoch (nielen v rámci amerického kontinentu, ale aj v ostatnom svete) závažným serióznym problémom, ktorý sa rieši už niekoľko desaťročí a slovo mier doposiaľ nebolo skloňované ani z úst amerických predstaviteľov ani tých venezuelských. Môžeme si všimnúť kuriózny paradox pokiaľ ide o americko-venezuelské vzťahy. Na jednej strane by Venezuela chcela vidieť americkú hegemóniu v plameňoch alebo minimálne v ťažkých ekonomických a politických problémoch, rozvíja svoju zahraničnú politiku založenú na konfrontácii s USA, definuje USA ako impérium a nepriateľa súceho poraziť podľa rétoriky bývalého prezidenta Huga Cháveza, inými slovami by chcela nadobro poraziť americký imperializmus a pokúsiť sa nastoliť multipolárny svet založený na minimálnych rozdieloch medzi jednotlivými krajinami. Na druhej strane USA predstavujú pre Venezuelu principiálny trh pre jej vývoz ropy a vývoz ostatných komodít. Rovnako, USA predstavujú hlavný pôvod dovozu tovarov a technológie exportovaných do Venezuely. Na prvý pohľad sa teda zdá, akoby fungoval medzi týmito dvomi sokmi obrovský obchodný most cez Karibské more, pomocou ktorého navzájom spolupracujú a pomáhajú si z hľadiska obchodnej politiky. Avšak zdanie môže niekedy klamať, preto spomíname tento paradox – túžba vzájomného zničenia sa verzus najväčšia kooperácia v obchodnej politike. Ak by Venezuela trvala na prvej časti tohto paradoxu, najprv by postupne potrebovala zredukovať svoju ekonomickú a technologickú závislosť od USA. Táto výzva sa pre venezuelskú socialistickú vládu zatiaľ javí ako nesplniteľná, avšak do budúcna môže priniesť určité prekvapenia. Pričlenenie Venezuely do MERCOSURu a neskôr jej pôsobnosť v bloku ako riadnej členskej krajiny môže potichu sledovať aj tento cieľ – získanie spojencov na juhu kontinentu na boj proti USA a zároveň by členské krajiny MERCOSURu (s ktorými v súčasnosti podnikajú obe znepriatelené strany, teda Venezuela aj USA) mohli v budúcnosti nahradiť USA v oblasti dovozu aj vývozu všetkých venezuelských komodít.

 

Prítomnosť Venezuely v MERCOSURe zvýši jeho účinnosť a aktivity v rámci geoekonomickej a geostrategickej osi svetových krajín ako integračné zoskupenie s vysokým rozvojom a s veľkou mierou autonómie. Taktiež sa transformuje na operačné centrum nazývané „progresívna os Južnej Ameriky“. Chávez by rád narušil pôvodné ciele bloku a začal presadzovať bolívarské myšlienky a realizovať svoje plány. Túto prichádzajúcu hrozbu by si mali uvedomiť predstavitelia všetkých štyroch signatárskych krajín a zabrániť Chávezovi v jeho víziách, aby si z MERCOSURu nevybudoval svoj vlastný projekt, ktorý v budúcnosti použije na boj proti USA, presne ako ALBA alebo CELAC. 

 

    (Caracas, Venezuela)

    (Maracaibo, Venezuela)

About Us

Center of Nations Slovakia

Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
Univerzita Mateja Bela
Kuzmányho 3
974 01 Banská Bystrica
Slovakia

IČO: 42008913

Cooperation